vegeo

A New Latin Dictionary by Charlton T. Lewis Ph.D. and Charles Short, LL. D.

vĕgĕo, ēre, v. a. and n. [Sanscr. ugras, strong; Gr. ὑγιής, healthful; cf. vigeo, vigor; augeo, vigil].

I Act. , to move , excite , quicken , arouse (ante-class.): aequora salsa veges ingentibu' ventis, Enn. ap. Non. 183, 3 (Com. v. 2, p. 153 Vahl.): cum magno strepitu Volcanum ventu' vegebat, id. ap. Fest. s. v. metonymia, p. 153 Müll. (Ann. v. 477 Vahl.): animos Venus veget voluptatibus, Pompon. ap. Non. 183, 2.—

II Neutr. , to be lively , active : viget, veget utpote plurimum, Varr. ap. Non. 183, 6.